1. |
daleko.odludi
04:44
|
|
||
Asi už zabúdate, čo ste za odpad
Špina spod nechtov a chrachel v srdci Európy
Posledná bašta snov o svetlých zajtrajškoch
V éterom napustenom pavilóne ľudoopíc
Vyhnanci, najdúsi, zástupy zblúdencov
S históriou kratšou ako párok v rožku
Ako heroín na bolesť hlavy
Roje žravých kobyliek, čo žiadny zákon nezastaví
V hviezdnom nebi, na papieri, v tebe, v nás aj vo mne
Chcete sa hrať na právny štát? Dobre, tak sa poďme
Len za podpis, ktorý si rovno dajte na štít:
Vyslúžilci nenávisti, bezohľadne vaši
Poďme si gratulovať, ako sme zvíťazili nad zlom
Navzájom povznesení nad bezčasovým pásmom
Do morálnych výšin tých, čo prežili
Šikanu bitím, kruhy pekla kruhmi v obilí
Uveríte všetkému, čo sa vám povie
Nie, vážne, viem, že to slýchate večne, ale toto je mimo noriem
Veríte mne, veríte mne
Aj keď vám nadávam do hovien
Plecia utľapkané od pochvál za zmarené plány
Urobiť z vás to, čím ste sa nakoniec stali
K tomu tiché reči o očiste, spoločenskej potrebe
Moji, bolo to tu vždy, len sa to chvíľu volalo ŠTB
Aby zvíťazilo zlo, na to fakt netreba moc robiť
Stačí keď si ľudia budú myslieť, že sú dobrí
Dal vám už niekto niečo za vinu?
Dal vám už niekto možnosť heroicky zahynúť?
Dal, dakedy dal vám niekto v behu pokyn: Ani hnúť!
Národ zgumovaných začiatkov, nehodný konca
Frekventanti kurzu sebazotročenia
Národ volených elít vtelený do levích dejín
Krížikom vyšité, že živý je Lenin
Posratí zbabelci, dvanásti do tucta
Poctení, keď im v banke splátku odpustia
Nik ich nezve do porôt a nenúti súdiť
Súkromný dav verejne na slovo skúpy
Lebo verejnosť, to si ty a dve tváre
Také blízke, že im vidíš do očí
Že k nim prikročíš
Že si zapamätáš farby, tiene, vrásky po nočných
Záťahoch, raziách, šichtách a väzbách
Moc bezmocných vyvalená v prútených kreslách
Štvrť storočia lepíte tie isté plagáty
V kryogénnej komore času voskom zaliati
Tie isté mená, každý krát v inom podniku
Večnosť si s nehybnosťou menia miesta v slovníku
Ten radšej nikto nevyberá z prezdobenej kazety
Ešte by sa zodral, facka ním viacej bolí zavretým
Veď načo sú vety, veci na tvrdenie vecí
Kdesi, kde plece pri pleci, nejde byť inde než medzi
Mäkká rozvláčnosť od pravdy po blábol
Od kata po známosť, od handry po prápor
Deti, čo stratili kocku, robia z človeče šachy
A farebný svet dostáva šedastý nádych
Mlčanliví svedkovia vrážd
Komplici spoločenských zločinov
Základná jednotka tvárnosti más
Spokojne súhlasiacich s akoukoľvek doktrínou
Hej, môžete sa obzerať, koľko len chcete
Vy to viete, vy to viete
Že vravím o vás a vašom maličkom svete
Kde sa tlačíte spútaní vlastnými rozkazmi
A neostalo miesto ani na jeden otáznik:
Kto tu vlastne po stáročia koho žiada o azyl?
Kto ste, že ste za steny a ostne
Že sa odvážite druhým hovoriť: „Proste
Tak to vyšlo, sme to takto nechceli
Takto dnes v svete veci riešia dospelí.“
|
||||
2. |
Sparno
03:48
|
|
||
Zvesené plecia, vzadu
Vyblednuté stehovanie goliera
Predsa veď načo si brať na poradu
Nové veci, keď je mesiac tridsať
A vlastne si len telocvikár, trpená kasta a
Samozvaný ambasádor chochmesu
Protipól etikárky – skladaná sukňa, čiarka, vlnený úplet
Za lomkou náboženstvo, pred sebou
Na lavici zložené dlane, ktoré
Skoro akoby čomusi bránili vzlietnuť
Ku hviezdam. Nelietajte po chodbách, zasrani
V jedálni naučia vás mieriť ad pastrami
Pár starých na stráži ráta znalosti na strany
My ostatní sme tu pre dobro ľudstva
Čerstvo natrhané višne, v kúte topí sa cheesecake
Pocit verejného dobra ťa pohladí
Ako zbierka úloh z fyziky v Braillovom písme
Menia sa slajdy, nemenne plávajú odrážky
V ruchu projektora tíchne ajťákov spotený dych
Epsony pokračujú v Aiwami začatej spáse
Slovenčinár tridsať rokov hľadá v čítanke báseň
Keď vzácne trafí sa, lebo už nevládze viacej
Radšej nechá si to pre seba, má doma hrúzu práce
Veľká prestávka, malý krok pre ľudstvo
Pre zbor učiteľov dedičný nárok
Vezmi im všetko, ale nesiahaj na kávu
Ten batyskaf v roji polnočných murén
Všade kilometre vôd a ty si sem prišiel dýchať
Sem do vody, kde sa vynára na príkaz
Rado skrýva sa za výraz „tým, ktorých sa to týka“
A z hovna má strach, že by snáď aj exkrementu vykal
Kde zostala prezenčka? Matikár nevie
Sedí na konci radu ako uzavretý interval
No položil ju sám na zem posiatu kôpkami
Kľúčov, hniezdami rastúcich výsad
Ten zákon som čítala, urobím workshop
Dáš z jednej strany deti, z druhej vylezú občania
Ale nikde sa tam, Martuška, nepíše o tom
Že by mali vládnuť a víťaziť v povstaniach
Máme tu dohodu a vine a treste
Komu verejný posmech, komu dvojku z kreslenia
Nedá sa inak, sme ostrovy v prúde
V bufete za úsmev ti otvoria účet
No zavalení, ako Hasselhoff v zrube
Magritte myslel asi na nás, keď maľoval Ľudský údel
|
||||
3. |
Highend
03:30
|
|
||
Že som snob
Mi povedali prvý raz v pätnástich
Keď som si na novom mobile
Nechal anglické menu
Ja že čo aký snob
Kde by som ja vzal čas na kalkul
Tak sa mi zachcelo, tak tak som to spravil
Ale potom večer v posteli
Som nemohol zaspať a pozeral na Mel C
Alebo v opačnom poradí
A tvrdo sa zamyslel
Že kto je ten snob
Keď som to akože ja
A potom, či sa ním nestať
Keď zjavne môžem
Lebo ak som si ho predstavoval
Tak v obleku s pásikom
A loveckým psom, ktorý nevie loviť
Ale ochotne poleží
Pred zapáleným kozubom
A dokáže sa tváriť tak
Že cítite terpentín
Z toho mi vyšlo
Že to nebudem ja
Som z povahy trhan
A prvý oblek si kúpim
Asi o dvadsať rokov
V poloprázdnej predajni
Za cudzie peniaze
A pod hrozbou hádky
Asi bude to inak
Možno predsa tým Anglickom
Ktoré mám v krvi, že keď zaprší
Začnem rýchlejšie rozmýšľať
Ale zase chcieť sa zlepšiť
Keď ste raz dobrí
To je opak snobstva
S monoklom na retiazke
Ten nervózny štrkot farebných ceruziek
Pri hľadaní zlatej na vyfarbenie Keplerovho zákona
Keď Sagan si dá ešte kolečko
Apollinaire ďalšiu rundu absintu
A chucpe si pľuje na cucflek
Večné druhé husle a prúser mu je úspech
Vtedy ja som už dávno doma
A robím niečo nevyčerpané
Čosi, čo nestihlo zomrieť
Pri stavbe schodov do neba
Len po ten prvý prameň
Prilepený na čele
Aby som vedel, že žijem
To stačí, to je celé
Celé nebo, nebo bez schodov
Tak to robí každý snob:
Skúsi, čo nevydá, to pustí
Alebo v slabej chvíli
Vymení za iné
Nie vždy sa to dá
Včas si povedať dosť
Ten intuitívny autostop
Ako Gedeonov Idiot
Hranicu prekročíš ľahko
Keď máš pocit, že si nedostal
Čo ti právom náleží
Za obetu a drinu
To si martýr? Šak sa prinúť!
Počúvam celé roky na dlhej ceste
Od tapiet oblepených páskou
Po laserovú vodováhu
Na oceľovom ráme
Vždy okraje
Nimi bol som si istý
A na to vnútri som si vypestoval
Superschopnosť:
Pozrieť na vec prvý raz tak
Akoby som ju videl už postýkrát
Stý Richter, stý Rothko
Stá epizóda Priateľov
Stý vyprážaný syr
A stý gól v sieti
|
||||
4. |
Fearful symmetry
04:04
|
|
||
Odišli, normálne odišli
Ani sa nespýtali, či nám niečo nemajú doniesť
Iba sa zdvihli a obuli
A na pohovke po nich zostal
Skrčený vankúš jak maska Scarecrowa
Dnes sa neschová
Pod hrubú záplatu hrubého mecha
Hrubšieho než sklo, ktoré zacinkalo v kuchyni
O nerezovú výlevku, keď buchli dvere
A zostali sme sami, sami
S pohármi na víno
Línia Elegance, francúzsky dizajn, zo súpravy po šesť
Od mamy
Alebo za trest
Že sme si potĺkli krajšie z rodinného striebra
Ktoré celoročne stálo v lakovaných vitrínach
A bolo také tenké, že až zmizlo
Keď na ňom na Vianoce otec utrel prach
Ja ti to nedokážem vysvetliť
Že tak ťažko nesiem, keď je niečo inak než bolo
A pritom nenávidím nehybnosť
Dojem, že keď raz stojím, smiem zostať stáť
Vážne sa to dá
Ísť von a nevykročiť z domu
Ale komu niet rady, tomu niet polnoci
A ja už zase cítim koriander
Zrazu všetko je preč
Ruka čiahne do prázdna
Náhle spozná sa bezradne odvážna
Majú ma za blázna
Keď rozprávam o veciach, ktoré sú, akoby neboli
Akoby vo vzduchu viseli iba ich kontúry
Že nevidím objem, nevidím obsah
Slov
Hodených na rozlúčku do izby ako hrsť zoschnutých molí
Zožmolených lístkov do tomboly
Na tenkom papieri hrubou linkou
S hlavnou cenou kľúčov od Lady Mingoly
Lenže čokoľvek prinesú
Rakúsky jogurt alebo
Vypchatú hlavu lesnej zveri
Vždy sa to zmestí do lesklej škatule
Ktorú ráno nájdeš na konferenčnom stolíku
A pod ňou štvorec priľahnutej tmy
Ja ti to nedokážem vysvetliť
Ten strach ukrytý v mrkvovej šťave
Ktorú si kúpiš za vreckové v malej neoznačenej bankovke
Lebo máš čas na svojej strane
Lenže nemáš stranu ani veľa toho svojho
Čo by sa dalo dať do zálohy
Kým si po nás neprídu
A už to nezostane nikto, iba ty, maska a Scooby Doo
|
||||
5. |
Oucajder
04:09
|
|
||
Kokos, načo tu stojím
To bude hodina života
Mohol som dole
Odhovárať starenky od
Výhodných nákupov na
Splátky, na sviatok, na víkend
Mladým nech prídu aj s malými
Dávno už neboli, večne sú
V obchodoch, mamutích, žiarivých
Tak ako tento tu, všade len
Svetlo a svetlo a svetlo a
Po rokoch vývoja konečne blysli sa
Ako to urobiť, aby sa odtiahla
Pozornosť od ľudí k výkladom
Ako ich presvietiť, môžeš prísť
Hocjaký, špinavý, s jebákmi
Krivý aj bez trička, nikto ťa nezbadá
Pozorovať odrazy v sklách
- a trčať v rade do uličky pri
Čakaní na účes za dvanásť
Iba prvé kolo, a hneď predčasné finále
Ako keď zrána grammer cíti sa virálne
Vlasy si rastú, a my ich striháme
Vlasy si pokojné rastú, a my...
Rad ako každý iný, ani tento sa nehýbe
V beží sled mien a menučiek
Mal si prísť cez týždeň
Vypočuť volanie prestíže
Byť jedným z vybraných, kundunov
Tých, čo vedia, byť u klienta súčasne klientom
Tvoj manifest mukla, zbieraj plusové body:
Prvý ráno vojdi, odíď keď sa ti hodí
Chráň ťa Marx urobiť viac dobra
Než škody. A ty tu miesto toho potíš
Piatkový večer, salón sa
Neposúva tam, salón sa posúva sem
Stelie si v tebe džungľa
Viskóznych skupenstiev, útržky
Započutých viet, kovové vrčanie a
Spíkerský smiech v guči zlepenej taftom
Som oucajder, veď trochu postoj
Držím si odstup od snov
Som oucajder, obranný postoj
Mám svoju tvár, ale čo s ňou
|
||||
6. |
Klauni na karoch
04:28
|
|
||
Tiež sa vám občas zdá, že toto nie je váš život
Toľko vás stálo sem prísť, a pritom stále ste mimo
Za postrannou čiarou, v pozore stáť, na prahu bolesti
Čo do vlastnej kože, ťažko je vpratať sa aj do vesty
Ste svedkami na oslavách, klaunmi na karoch
Družinármi, ktorí prácne predstierajú ospalosť
A dusia v sebe hnev, keď decko zase sklame:
Áno, Miško, máš to správne, len sme už na inej strane
V práci z nudy ste si vyprosili morovú ranu
S Jánovým zjavením je firma za polkou plánu
Dúfate v očistu, vo svet potiahnutý striebrom
Ísť sa v Gajaroch najesť, Google vám navrhne gayporn
Tak dlho chodili ste po vodu, až prestalo horieť
S fotkou v tеlefóne vykážu vás z domácich potrieb
Nеch sa páči, mladá pani, prosím vás tadiaľto
Koniec sveta, zdá sa, vyšiel tento týždeň na piatok
„Pamätáš, keď,“ povedal Tony Soprano
Že horšie sa rozhovor už nedá začať
Sadať si na zadné, dať každému na známosť
Kedy je ti málo spomienok, a kedy stačia
Máte chuť požiadať o odpustenie zvyšku trestu
Ísť to do Holandska rozseknúť, a oni vás tam nechcú
Povedia, daj si radšej brčko miesto eutanázie
Dávno vie aj Cave, že ani death’s kurva not the end
Hľadáte na stole myš, fórum je zas plné trolov
Do ruky vrazia vám účet, jaj, vlastne toto je ono
Toto je realita, vysnívaný pomer cena/šťastie -
Kafka pohodený pred výkladom požičovne hračiek
Vraj, odlož si odmenu, tak skraja zjete hneď šalát
A keď prinesú dezert, chce sa vám od zlosti plakať
Boli ste silní, vzor stálosti, v podstate Buddha
Ubúda výhier, čoraz viac stačí len uhrať
V hlbinách chováte si pravdu ako beštiu temna
Divokú, vzácnu, mokrú, čo o nej rozprávala triedna
Ale čo ak je inde, od školy býva vo vlastnom
A to čierne svinstvo na dne je len obyčajné bahno
|
||||
7. |
Re:tl;dr=0
03:48
|
|
||
Večne v podrepe, sklonený nad mravcom
Stopami v lese, bratom, vždy keď sa vzdáva snov
S tvárou vo vankúši a lyžičkou v jogurte
Nad valentínkou, babule pehavých šanujte
Nad skapatou vranou, špakom na ceste – vziať, či nie
Nad mlákou v koľaji, hlavou, čo sa mračí z nej
Pol metra nad zemou, pol metra pod ňou
Súradnice života som pochytil od pňov
Na mieste, bez hnutia, z dohľadu všetkých
Lepšie než skrývať sa, je nemať sa pred kým
A ticho si čupieť, kamenný v napätých stehnách
Ako Terminátor, T-800?, kokos, nie, T-601
A utekať, aj to mám v nohách skryté
Ginsbergove biele tenisky za kilo retail
Zabudni, zdraví otec Vietnamca v stánku
Prvá záloha za znesiteľnú ľahkosť punku
Nerozumiem tvrdej koži, prackám na kanadách
Hrubé šnúrky martensiek radšej vidím na babách
S kultúrou keciek a podrážkou jak papier
Čo zostane ležať, keď zmeníš smer, silu, raster
Cítiš každý kamienok a puklinu v asfalte
Guma sa odlupuje, na boku praská steh
Kým bežíš, držia, proti diktátu štatistík
Si tikanie pod stolom, nemý výbuch zo Zabriskie
Preč je tretie detstvo, Sfinga skočila zo zrázu
Čosi sa pýta, tak to odpauzni a doraz ju
Vymysli si, že máme macíkov na strope
Amátu v pohári, vkus trotlov zo Saint Tropez
Som tu dlho, musím bežať, ty sa moc nesmej
Do špajze je ďaleko, ale najďalej z deckej
Teroristi striehnu v spálni, emzáci v obyvke
Tak čo, Arnie, dáme ich? Že váhaš, yes, you can
Stačí si čupnúť, splynúť pri stene s omietkou
V kuchyni o chvíľu babka zbadá dvoch človiečkov
Plaziť sa po line, no Pomáhaj pánboh
Palcom kreslí nám na čelo, neviem čo, asi unlock
Jak do suda s medom si mäkko do dejín načrime
Taký som starý, že som čakal v šore na Gmail
Zo školy sa hnal v telke chytiť Tima Allena
Farebná na nej bola zelená anténa
Čo vtedy malo, to aj zostalo v zásuvke
Mobily sa nosievali na krku a na šnúrke
To všetko nie je nič, iba hlúpa fotka
Odkaz, kolónka, Kodak, Joka, štyri krát päť doklad
Malá bodka z diaľky bezvýznamný fliačik
Do pohodlia známych vecí učučkaní Spáči –
Profík Leon, Bodie s Doylom, Kieślowskeho Amatér –
Svorne prešli v cigaretách z Pedra rovno na Mattel
|
||||
8. |
Spoločenstvo samých
04:27
|
|
||
A ešte to tak, Dheepak a Chopra
Oddeliť zrno od pliev ako hoax od dobra
Nebáť sa trémy, dosiahnuť zenit
Zvrchu sa tým, čo skysli na zemi, škeriť
Pod vrstvou ľadu zmrznutá labuť
Krehká ako totem vyskladaný z tabu
Čo všetko nesmieš, smieť možno tiež nie
Je tu dnes každý vesmír, tak, prosím, bez mien
Keby aj s menom, ty vieš, že musíš byť iná
V komnate kráľa, iná v princovej
Si návrat ku koreňom, modla, si WinAmp
Sľúbená sebe, no hlavne: si introvert
Nie sme na planéte sami
Sú tu iní ľudia s nami
Okrem cudzích samí známi
O sny ozbíjaní spaním
Hnaný dopredu len vami
Stvorím spoločenstvo samých
Tak som si zvykol byť večne pri tom
Kеď sa vyhlasuje spätný odkup mýtov
Odovzdaj stály noci vresk, chrámy
Šancu sa potme v lеse od strachu zblázniť
Vezmi si čakru, kyvadlom zakrúť
Proti neistote poznanie na kľúč
Vezmi si príklad z fráterských prísah
Im nikdy nevadilo na svet sa vysrať
Aztécke veštby, tarot si vezmi
Kabalu, tantru, kde by si bola bez nich
Načúvaj skalám, ako z nich sála
Posolstvo vekov, vidíš, ty si sa bála
Že ti život ubehne ako voda
Treba žiť v minulosti, ak chceš mať nažité
Pritom sa stačí momentu poddať
Skamenieť úžasom, večná jak spasiteľ
Nech si len myslia, povaha krysia
Robia to isté, a hanbia sa priznať
Schovaní v chrastí, so štítom zrástli
Navzájom sa utešujú, akí sú vzácni
A friend in need‘s, hovoria, friend in deed
Čo pre teba ešte spravím, splendidný?
Snáď pustiť moc nad obrazmi zo sna
Spíš si avatarov a odovzdaj zoznam
Nábor nových spúšťame ešte predtým
Než začnú za všetko čakať odmenu –
Všetci dospelí boli raz deťmi
A just teraz si na to museli spomenúť
|
||||
9. |
Hiatus
05:23
|
|
||
Som za, ak ty si proti
Som nesmrteľný ako vojnový zločin
Som čierny vždy a všade
Vlk v rúchu barančom zvlečený z kože hadej
Som stredom tvojho sveta
Zradou tých, čo ťa na jar učili nebáť
Sa krutej zimy z knižiek
Som tu – a tak zas budeme si bližšie
Chceli ste mať pohov
Po ruke šesť miliárd tlačidiel on/off
A šťukať podľa chuti
Raz hore, raz dolu, rez do lebečných dutín
Mali ste chcieť niečo iné
Čokoľvek, čo sa z neba na zem dá priniesť:
Šťastie, lásku, oheň
A vy si želáte mať plnú kôlňu polien
Som ostré ženské meno
Aké sa u nás dáva sejačkám a šenkom
Šátečеk upustený v potoce
Od rána pre istotu nosím v sеbe Control-C
Rotas Tenet Sator
Ak mám ísť naplno, tak vždycky pol na pol
Sator Tenet Rotas
Od banky žiadam záruky, o bohu dôkaz
Nepýtaj sa načo
Som každá hra, ktorá sa končí plačom
Kde chcem budem sedieť
Veštec premien, hviezda študentských besied
Sme na začiatku času
Figúrky pestrej šachovnice z kanafasu
S nami ste to vyhrali –
V diaľke sa dlhé pásy menia na špirály
Som to, čo zvýši zo sna
Keď ráno prvé čekuješ krosná
Z času do času sa túlam
Nikdy som o pol siedmej nezažil súmrak
Obrastený machom
Najlepších obetujem, zvyšok nechám na chov
(Lebo) mladé chráni vesmír
Starým natruc, nech majú nad čím besniť
Prerástol som jazyk
Načo podlizovať, keď sa môžeš plaziť
Som z dvoch desatín zámer-
Ne smelý ako sponka zalomená v zámke
V tvár sebe stojím tvárou
Maród som včera bol, dneska som ARO
Kat s nesplnenou kvótou
ROFL lotor, trol, TOTL trotl
Som svojho druhu vládca
Plánov mám málo, ale vyznám sa v pasciach
To ja ťa budem súdiť
Načo Assange, Greta, povedz, načo Su-Ťij
Na všetko mám názor
Po krátkej známosti tykám si s prázdnom
Som v nemej tvári tlama
Tichý, nežný a pozorný ako vlamač
Vrcholne sa snažím
Darmo ti budem rozprávať, to treba zažiť
Som nepotrebnosť sama
Keď nie vo mne, tak v kom sa chceš sklamať?
Zvaľuješ na predkov
Keď máš tak málo, že chceš úplne všetko
Som KitKat, Snickers, Deli
Odpoveď, prečo nemôžu a my sme smeli
|
||||
10. |
Stačí ti
04:47
|
|
||
Stačí ti nezáväzne, len tak, rozumieš, zábavku
Stačí sa pošmyknúť a neodvisnúť na štranku
Nadýchnuť sa, vidieť svet, rád, že si živý
Čestný člen spolku, čo sa nestačia diviť
Stačí nezabíjať vtáčika na kľúčik od klietky
Stačí sa potlačiť autobus uvezie všetkých
Aj Machine aj De Stijl aj Suburbs aj No Code
Tresku s rožkom, mladý muž, stačí vám toľko?
Štyri druhy osobnosti, žiadnej z nich neveriť
Atómy za háčiky visiace v éteri
Stačí niečo menšie, kam sa dá dostať vlakom
Starý balkón do dvora, stačil by balkón
Netreba veľa svetov, stačí ti vybrať si z dvoch
To najlepšie, s krídlami koňa, ponožky v sandáloch
Zlatý, sivý, bezpečný, stačí ti priemer, len
Raz padneš na čelo, a hneď vieš, že to tak nie je
Hlboko v defenzíve stačí ti na nič sa nehrať
Deň, dva nevstať z kresla, a potom byť z toho vedľa
Že všetci pribehli, keď si sa raz hodil o zem
Teraz všetci ležia, strnulí v tragickej póze
Stačia ti peniažky, vodička, trošku sa napapkať
S lemuelom ťažkať si, že život nie je rozprávka
Nie, ale vážne, kdesi stala sa chyba
Ak by nestačilo, moja milá, ľahko môžem ti pridať
Prečo len stále do mňa, prečo si nevšímaš hentých
Stačí sa ohradiť, žijeme v krajine plenty
V krajine, kde niekedy aj malý rozdiel zaváži
S kozou briadkou stačí byť viac Downey než Andrásy
Stačí pár správnych slov, sezam a šibolet
Smutný pohľad tridsiatnika, ktorý, chudák, vyhorel
Ako raketový článok, ako kachle v útulku
Malý žeravý uhlík, možno stačilo by fúknuť mu
Žiješ, ale čí sen?
O prečkanej noci
Žiješ, ale čí sen?
Sedavá výdrž ľudí z mesta a kostí
|
Džez a Hrúza Bratislava, Slovakia
Štyria chalani, vlastné songy, vlastný štýl. Žánrovo sa pohybujú medzi džezom a hrúzou.
Streaming and Download help
If you like Džez a Hrúza, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp