We’ve updated our Terms of Use to reflect our new entity name and address. You can review the changes here.
We’ve updated our Terms of Use. You can review the changes here.

Sta​č​í ti

by Džez a Hrúza

/
  • Streaming + Download

    Includes unlimited streaming via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.
    Purchasable with gift card

      €6 EUR  or more

     

  • Compact Disc (CD) + Digital Album

    Includes unlimited streaming of Stačí ti via the free Bandcamp app, plus high-quality download in MP3, FLAC and more.
    ships out within 5 days
    Purchasable with gift card

      €10 EUR or more 

     

1.
Asi už zabúdate, čo ste za odpad Špina spod nechtov a chrachel v srdci Európy Posledná bašta snov o svetlých zajtrajškoch V éterom napustenom pavilóne ľudoopíc Vyhnanci, najdúsi, zástupy zblúdencov S históriou kratšou ako párok v rožku Ako heroín na bolesť hlavy Roje žravých kobyliek, čo žiadny zákon nezastaví V hviezdnom nebi, na papieri, v tebe, v nás aj vo mne Chcete sa hrať na právny štát? Dobre, tak sa poďme Len za podpis, ktorý si rovno dajte na štít: Vyslúžilci nenávisti, bezohľadne vaši Poďme si gratulovať, ako sme zvíťazili nad zlom Navzájom povznesení nad bezčasovým pásmom Do morálnych výšin tých, čo prežili Šikanu bitím, kruhy pekla kruhmi v obilí Uveríte všetkému, čo sa vám povie Nie, vážne, viem, že to slýchate večne, ale toto je mimo noriem Veríte mne, veríte mne Aj keď vám nadávam do hovien Plecia utľapkané od pochvál za zmarené plány Urobiť z vás to, čím ste sa nakoniec stali K tomu tiché reči o očiste, spoločenskej potrebe Moji, bolo to tu vždy, len sa to chvíľu volalo ŠTB Aby zvíťazilo zlo, na to fakt netreba moc robiť Stačí keď si ľudia budú myslieť, že sú dobrí Dal vám už niekto niečo za vinu? Dal vám už niekto možnosť heroicky zahynúť? Dal, dakedy dal vám niekto v behu pokyn: Ani hnúť! Národ zgumovaných začiatkov, nehodný konca Frekventanti kurzu sebazotročenia Národ volených elít vtelený do levích dejín Krížikom vyšité, že živý je Lenin Posratí zbabelci, dvanásti do tucta Poctení, keď im v banke splátku odpustia Nik ich nezve do porôt a nenúti súdiť Súkromný dav verejne na slovo skúpy Lebo verejnosť, to si ty a dve tváre Také blízke, že im vidíš do očí Že k nim prikročíš Že si zapamätáš farby, tiene, vrásky po nočných Záťahoch, raziách, šichtách a väzbách Moc bezmocných vyvalená v prútených kreslách Štvrť storočia lepíte tie isté plagáty V kryogénnej komore času voskom zaliati Tie isté mená, každý krát v inom podniku Večnosť si s nehybnosťou menia miesta v slovníku Ten radšej nikto nevyberá z prezdobenej kazety Ešte by sa zodral, facka ním viacej bolí zavretým Veď načo sú vety, veci na tvrdenie vecí Kdesi, kde plece pri pleci, nejde byť inde než medzi Mäkká rozvláčnosť od pravdy po blábol Od kata po známosť, od handry po prápor Deti, čo stratili kocku, robia z človeče šachy A farebný svet dostáva šedastý nádych Mlčanliví svedkovia vrážd Komplici spoločenských zločinov Základná jednotka tvárnosti más Spokojne súhlasiacich s akoukoľvek doktrínou Hej, môžete sa obzerať, koľko len chcete Vy to viete, vy to viete Že vravím o vás a vašom maličkom svete Kde sa tlačíte spútaní vlastnými rozkazmi A neostalo miesto ani na jeden otáznik: Kto tu vlastne po stáročia koho žiada o azyl? Kto ste, že ste za steny a ostne Že sa odvážite druhým hovoriť: „Proste Tak to vyšlo, sme to takto nechceli Takto dnes v svete veci riešia dospelí.“
2.
Sparno 03:48
Zvesené plecia, vzadu Vyblednuté stehovanie goliera Predsa veď načo si brať na poradu Nové veci, keď je mesiac tridsať A vlastne si len telocvikár, trpená kasta a Samozvaný ambasádor chochmesu Protipól etikárky – skladaná sukňa, čiarka, vlnený úplet Za lomkou náboženstvo, pred sebou Na lavici zložené dlane, ktoré Skoro akoby čomusi bránili vzlietnuť Ku hviezdam. Nelietajte po chodbách, zasrani V jedálni naučia vás mieriť ad pastrami Pár starých na stráži ráta znalosti na strany My ostatní sme tu pre dobro ľudstva Čerstvo natrhané višne, v kúte topí sa cheesecake Pocit verejného dobra ťa pohladí Ako zbierka úloh z fyziky v Braillovom písme Menia sa slajdy, nemenne plávajú odrážky V ruchu projektora tíchne ajťákov spotený dych Epsony pokračujú v Aiwami začatej spáse Slovenčinár tridsať rokov hľadá v čítanke báseň Keď vzácne trafí sa, lebo už nevládze viacej Radšej nechá si to pre seba, má doma hrúzu práce Veľká prestávka, malý krok pre ľudstvo Pre zbor učiteľov dedičný nárok Vezmi im všetko, ale nesiahaj na kávu Ten batyskaf v roji polnočných murén Všade kilometre vôd a ty si sem prišiel dýchať Sem do vody, kde sa vynára na príkaz Rado skrýva sa za výraz „tým, ktorých sa to týka“ A z hovna má strach, že by snáď aj exkrementu vykal Kde zostala prezenčka? Matikár nevie Sedí na konci radu ako uzavretý interval No položil ju sám na zem posiatu kôpkami Kľúčov, hniezdami rastúcich výsad Ten zákon som čítala, urobím workshop Dáš z jednej strany deti, z druhej vylezú občania Ale nikde sa tam, Martuška, nepíše o tom Že by mali vládnuť a víťaziť v povstaniach Máme tu dohodu a vine a treste Komu verejný posmech, komu dvojku z kreslenia Nedá sa inak, sme ostrovy v prúde V bufete za úsmev ti otvoria účet No zavalení, ako Hasselhoff v zrube Magritte myslel asi na nás, keď maľoval Ľudský údel
3.
Highend 03:30
Že som snob Mi povedali prvý raz v pätnástich Keď som si na novom mobile Nechal anglické menu Ja že čo aký snob Kde by som ja vzal čas na kalkul Tak sa mi zachcelo, tak tak som to spravil Ale potom večer v posteli Som nemohol zaspať a pozeral na Mel C Alebo v opačnom poradí A tvrdo sa zamyslel Že kto je ten snob Keď som to akože ja A potom, či sa ním nestať Keď zjavne môžem Lebo ak som si ho predstavoval Tak v obleku s pásikom A loveckým psom, ktorý nevie loviť Ale ochotne poleží Pred zapáleným kozubom A dokáže sa tváriť tak Že cítite terpentín Z toho mi vyšlo Že to nebudem ja Som z povahy trhan A prvý oblek si kúpim Asi o dvadsať rokov V poloprázdnej predajni Za cudzie peniaze A pod hrozbou hádky Asi bude to inak Možno predsa tým Anglickom Ktoré mám v krvi, že keď zaprší Začnem rýchlejšie rozmýšľať Ale zase chcieť sa zlepšiť Keď ste raz dobrí To je opak snobstva S monoklom na retiazke Ten nervózny štrkot farebných ceruziek Pri hľadaní zlatej na vyfarbenie Keplerovho zákona Keď Sagan si dá ešte kolečko Apollinaire ďalšiu rundu absintu A chucpe si pľuje na cucflek Večné druhé husle a prúser mu je úspech Vtedy ja som už dávno doma A robím niečo nevyčerpané Čosi, čo nestihlo zomrieť Pri stavbe schodov do neba Len po ten prvý prameň Prilepený na čele Aby som vedel, že žijem To stačí, to je celé Celé nebo, nebo bez schodov Tak to robí každý snob: Skúsi, čo nevydá, to pustí Alebo v slabej chvíli Vymení za iné Nie vždy sa to dá Včas si povedať dosť Ten intuitívny autostop Ako Gedeonov Idiot Hranicu prekročíš ľahko Keď máš pocit, že si nedostal Čo ti právom náleží Za obetu a drinu To si martýr? Šak sa prinúť! Počúvam celé roky na dlhej ceste Od tapiet oblepených páskou Po laserovú vodováhu Na oceľovom ráme Vždy okraje Nimi bol som si istý A na to vnútri som si vypestoval Superschopnosť: Pozrieť na vec prvý raz tak Akoby som ju videl už postýkrát Stý Richter, stý Rothko Stá epizóda Priateľov Stý vyprážaný syr A stý gól v sieti
4.
Odišli, normálne odišli Ani sa nespýtali, či nám niečo nemajú doniesť Iba sa zdvihli a obuli A na pohovke po nich zostal Skrčený vankúš jak maska Scarecrowa Dnes sa neschová Pod hrubú záplatu hrubého mecha Hrubšieho než sklo, ktoré zacinkalo v kuchyni O nerezovú výlevku, keď buchli dvere A zostali sme sami, sami S pohármi na víno Línia Elegance, francúzsky dizajn, zo súpravy po šesť Od mamy Alebo za trest Že sme si potĺkli krajšie z rodinného striebra Ktoré celoročne stálo v lakovaných vitrínach A bolo také tenké, že až zmizlo Keď na ňom na Vianoce otec utrel prach Ja ti to nedokážem vysvetliť Že tak ťažko nesiem, keď je niečo inak než bolo A pritom nenávidím nehybnosť Dojem, že keď raz stojím, smiem zostať stáť Vážne sa to dá Ísť von a nevykročiť z domu Ale komu niet rady, tomu niet polnoci A ja už zase cítim koriander Zrazu všetko je preč Ruka čiahne do prázdna Náhle spozná sa bezradne odvážna Majú ma za blázna Keď rozprávam o veciach, ktoré sú, akoby neboli Akoby vo vzduchu viseli iba ich kontúry Že nevidím objem, nevidím obsah Slov Hodených na rozlúčku do izby ako hrsť zoschnutých molí Zožmolených lístkov do tomboly Na tenkom papieri hrubou linkou S hlavnou cenou kľúčov od Lady Mingoly Lenže čokoľvek prinesú Rakúsky jogurt alebo Vypchatú hlavu lesnej zveri Vždy sa to zmestí do lesklej škatule Ktorú ráno nájdeš na konferenčnom stolíku A pod ňou štvorec priľahnutej tmy Ja ti to nedokážem vysvetliť Ten strach ukrytý v mrkvovej šťave Ktorú si kúpiš za vreckové v malej neoznačenej bankovke Lebo máš čas na svojej strane Lenže nemáš stranu ani veľa toho svojho Čo by sa dalo dať do zálohy Kým si po nás neprídu A už to nezostane nikto, iba ty, maska a Scooby Doo
5.
Oucajder 04:09
Kokos, načo tu stojím To bude hodina života Mohol som dole Odhovárať starenky od Výhodných nákupov na Splátky, na sviatok, na víkend Mladým nech prídu aj s malými Dávno už neboli, večne sú V obchodoch, mamutích, žiarivých Tak ako tento tu, všade len Svetlo a svetlo a svetlo a Po rokoch vývoja konečne blysli sa Ako to urobiť, aby sa odtiahla Pozornosť od ľudí k výkladom Ako ich presvietiť, môžeš prísť Hocjaký, špinavý, s jebákmi Krivý aj bez trička, nikto ťa nezbadá Pozorovať odrazy v sklách - a trčať v rade do uličky pri Čakaní na účes za dvanásť Iba prvé kolo, a hneď predčasné finále Ako keď zrána grammer cíti sa virálne Vlasy si rastú, a my ich striháme Vlasy si pokojné rastú, a my... Rad ako každý iný, ani tento sa nehýbe V beží sled mien a menučiek Mal si prísť cez týždeň Vypočuť volanie prestíže Byť jedným z vybraných, kundunov Tých, čo vedia, byť u klienta súčasne klientom Tvoj manifest mukla, zbieraj plusové body: Prvý ráno vojdi, odíď keď sa ti hodí Chráň ťa Marx urobiť viac dobra Než škody. A ty tu miesto toho potíš Piatkový večer, salón sa Neposúva tam, salón sa posúva sem Stelie si v tebe džungľa Viskóznych skupenstiev, útržky Započutých viet, kovové vrčanie a Spíkerský smiech v guči zlepenej taftom Som oucajder, veď trochu postoj Držím si odstup od snov Som oucajder, obranný postoj Mám svoju tvár, ale čo s ňou
6.
Tiež sa vám občas zdá, že toto nie je váš život Toľko vás stálo sem prísť, a pritom stále ste mimo Za postrannou čiarou, v pozore stáť, na prahu bolesti Čo do vlastnej kože, ťažko je vpratať sa aj do vesty Ste svedkami na oslavách, klaunmi na karoch Družinármi, ktorí prácne predstierajú ospalosť A dusia v sebe hnev, keď decko zase sklame: Áno, Miško, máš to správne, len sme už na inej strane V práci z nudy ste si vyprosili morovú ranu S Jánovým zjavením je firma za polkou plánu Dúfate v očistu, vo svet potiahnutý striebrom Ísť sa v Gajaroch najesť, Google vám navrhne gayporn Tak dlho chodili ste po vodu, až prestalo horieť S fotkou v tеlefóne vykážu vás z domácich potrieb Nеch sa páči, mladá pani, prosím vás tadiaľto Koniec sveta, zdá sa, vyšiel tento týždeň na piatok „Pamätáš, keď,“ povedal Tony Soprano Že horšie sa rozhovor už nedá začať Sadať si na zadné, dať každému na známosť Kedy je ti málo spomienok, a kedy stačia Máte chuť požiadať o odpustenie zvyšku trestu Ísť to do Holandska rozseknúť, a oni vás tam nechcú Povedia, daj si radšej brčko miesto eutanázie Dávno vie aj Cave, že ani death’s kurva not the end Hľadáte na stole myš, fórum je zas plné trolov Do ruky vrazia vám účet, jaj, vlastne toto je ono Toto je realita, vysnívaný pomer cena/šťastie - Kafka pohodený pred výkladom požičovne hračiek Vraj, odlož si odmenu, tak skraja zjete hneď šalát A keď prinesú dezert, chce sa vám od zlosti plakať Boli ste silní, vzor stálosti, v podstate Buddha Ubúda výhier, čoraz viac stačí len uhrať V hlbinách chováte si pravdu ako beštiu temna Divokú, vzácnu, mokrú, čo o nej rozprávala triedna Ale čo ak je inde, od školy býva vo vlastnom A to čierne svinstvo na dne je len obyčajné bahno
7.
Re:tl;dr=0 03:48
Večne v podrepe, sklonený nad mravcom Stopami v lese, bratom, vždy keď sa vzdáva snov S tvárou vo vankúši a lyžičkou v jogurte Nad valentínkou, babule pehavých šanujte Nad skapatou vranou, špakom na ceste – vziať, či nie Nad mlákou v koľaji, hlavou, čo sa mračí z nej Pol metra nad zemou, pol metra pod ňou Súradnice života som pochytil od pňov Na mieste, bez hnutia, z dohľadu všetkých Lepšie než skrývať sa, je nemať sa pred kým A ticho si čupieť, kamenný v napätých stehnách Ako Terminátor, T-800?, kokos, nie, T-601 A utekať, aj to mám v nohách skryté Ginsbergove biele tenisky za kilo retail Zabudni, zdraví otec Vietnamca v stánku Prvá záloha za znesiteľnú ľahkosť punku Nerozumiem tvrdej koži, prackám na kanadách Hrubé šnúrky martensiek radšej vidím na babách S kultúrou keciek a podrážkou jak papier Čo zostane ležať, keď zmeníš smer, silu, raster Cítiš každý kamienok a puklinu v asfalte Guma sa odlupuje, na boku praská steh Kým bežíš, držia, proti diktátu štatistík Si tikanie pod stolom, nemý výbuch zo Zabriskie Preč je tretie detstvo, Sfinga skočila zo zrázu Čosi sa pýta, tak to odpauzni a doraz ju Vymysli si, že máme macíkov na strope Amátu v pohári, vkus trotlov zo Saint Tropez Som tu dlho, musím bežať, ty sa moc nesmej Do špajze je ďaleko, ale najďalej z deckej Teroristi striehnu v spálni, emzáci v obyvke Tak čo, Arnie, dáme ich? Že váhaš, yes, you can Stačí si čupnúť, splynúť pri stene s omietkou V kuchyni o chvíľu babka zbadá dvoch človiečkov Plaziť sa po line, no Pomáhaj pánboh Palcom kreslí nám na čelo, neviem čo, asi unlock Jak do suda s medom si mäkko do dejín načrime Taký som starý, že som čakal v šore na Gmail Zo školy sa hnal v telke chytiť Tima Allena Farebná na nej bola zelená anténa Čo vtedy malo, to aj zostalo v zásuvke Mobily sa nosievali na krku a na šnúrke To všetko nie je nič, iba hlúpa fotka Odkaz, kolónka, Kodak, Joka, štyri krát päť doklad Malá bodka z diaľky bezvýznamný fliačik Do pohodlia známych vecí učučkaní Spáči – Profík Leon, Bodie s Doylom, Kieślowskeho Amatér – Svorne prešli v cigaretách z Pedra rovno na Mattel
8.
A ešte to tak, Dheepak a Chopra Oddeliť zrno od pliev ako hoax od dobra Nebáť sa trémy, dosiahnuť zenit Zvrchu sa tým, čo skysli na zemi, škeriť Pod vrstvou ľadu zmrznutá labuť Krehká ako totem vyskladaný z tabu Čo všetko nesmieš, smieť možno tiež nie Je tu dnes každý vesmír, tak, prosím, bez mien Keby aj s menom, ty vieš, že musíš byť iná V komnate kráľa, iná v princovej Si návrat ku koreňom, modla, si WinAmp Sľúbená sebe, no hlavne: si introvert Nie sme na planéte sami Sú tu iní ľudia s nami Okrem cudzích samí známi O sny ozbíjaní spaním Hnaný dopredu len vami Stvorím spoločenstvo samých Tak som si zvykol byť večne pri tom Kеď sa vyhlasuje spätný odkup mýtov Odovzdaj stály noci vresk, chrámy Šancu sa potme v lеse od strachu zblázniť Vezmi si čakru, kyvadlom zakrúť Proti neistote poznanie na kľúč Vezmi si príklad z fráterských prísah Im nikdy nevadilo na svet sa vysrať Aztécke veštby, tarot si vezmi Kabalu, tantru, kde by si bola bez nich Načúvaj skalám, ako z nich sála Posolstvo vekov, vidíš, ty si sa bála Že ti život ubehne ako voda Treba žiť v minulosti, ak chceš mať nažité Pritom sa stačí momentu poddať Skamenieť úžasom, večná jak spasiteľ Nech si len myslia, povaha krysia Robia to isté, a hanbia sa priznať Schovaní v chrastí, so štítom zrástli Navzájom sa utešujú, akí sú vzácni A friend in need‘s, hovoria, friend in deed Čo pre teba ešte spravím, splendidný? Snáď pustiť moc nad obrazmi zo sna Spíš si avatarov a odovzdaj zoznam Nábor nových spúšťame ešte predtým Než začnú za všetko čakať odmenu – Všetci dospelí boli raz deťmi A just teraz si na to museli spomenúť
9.
Hiatus 05:23
Som za, ak ty si proti Som nesmrteľný ako vojnový zločin Som čierny vždy a všade Vlk v rúchu barančom zvlečený z kože hadej Som stredom tvojho sveta Zradou tých, čo ťa na jar učili nebáť Sa krutej zimy z knižiek Som tu – a tak zas budeme si bližšie Chceli ste mať pohov Po ruke šesť miliárd tlačidiel on/off A šťukať podľa chuti Raz hore, raz dolu, rez do lebečných dutín Mali ste chcieť niečo iné Čokoľvek, čo sa z neba na zem dá priniesť: Šťastie, lásku, oheň A vy si želáte mať plnú kôlňu polien Som ostré ženské meno Aké sa u nás dáva sejačkám a šenkom Šátečеk upustený v potoce Od rána pre istotu nosím v sеbe Control-C Rotas Tenet Sator Ak mám ísť naplno, tak vždycky pol na pol Sator Tenet Rotas Od banky žiadam záruky, o bohu dôkaz Nepýtaj sa načo Som každá hra, ktorá sa končí plačom Kde chcem budem sedieť Veštec premien, hviezda študentských besied Sme na začiatku času Figúrky pestrej šachovnice z kanafasu S nami ste to vyhrali – V diaľke sa dlhé pásy menia na špirály Som to, čo zvýši zo sna Keď ráno prvé čekuješ krosná Z času do času sa túlam Nikdy som o pol siedmej nezažil súmrak Obrastený machom Najlepších obetujem, zvyšok nechám na chov (Lebo) mladé chráni vesmír Starým natruc, nech majú nad čím besniť Prerástol som jazyk Načo podlizovať, keď sa môžeš plaziť Som z dvoch desatín zámer- Ne smelý ako sponka zalomená v zámke V tvár sebe stojím tvárou Maród som včera bol, dneska som ARO Kat s nesplnenou kvótou ROFL lotor, trol, TOTL trotl Som svojho druhu vládca Plánov mám málo, ale vyznám sa v pasciach To ja ťa budem súdiť Načo Assange, Greta, povedz, načo Su-Ťij Na všetko mám názor Po krátkej známosti tykám si s prázdnom Som v nemej tvári tlama Tichý, nežný a pozorný ako vlamač Vrcholne sa snažím Darmo ti budem rozprávať, to treba zažiť Som nepotrebnosť sama Keď nie vo mne, tak v kom sa chceš sklamať? Zvaľuješ na predkov Keď máš tak málo, že chceš úplne všetko Som KitKat, Snickers, Deli Odpoveď, prečo nemôžu a my sme smeli
10.
Stačí ti 04:47
Stačí ti nezáväzne, len tak, rozumieš, zábavku Stačí sa pošmyknúť a neodvisnúť na štranku Nadýchnuť sa, vidieť svet, rád, že si živý Čestný člen spolku, čo sa nestačia diviť Stačí nezabíjať vtáčika na kľúčik od klietky Stačí sa potlačiť autobus uvezie všetkých Aj Machine aj De Stijl aj Suburbs aj No Code Tresku s rožkom, mladý muž, stačí vám toľko? Štyri druhy osobnosti, žiadnej z nich neveriť Atómy za háčiky visiace v éteri Stačí niečo menšie, kam sa dá dostať vlakom Starý balkón do dvora, stačil by balkón Netreba veľa svetov, stačí ti vybrať si z dvoch To najlepšie, s krídlami koňa, ponožky v sandáloch Zlatý, sivý, bezpečný, stačí ti priemer, len Raz padneš na čelo, a hneď vieš, že to tak nie je Hlboko v defenzíve stačí ti na nič sa nehrať Deň, dva nevstať z kresla, a potom byť z toho vedľa Že všetci pribehli, keď si sa raz hodil o zem Teraz všetci ležia, strnulí v tragickej póze Stačia ti peniažky, vodička, trošku sa napapkať S lemuelom ťažkať si, že život nie je rozprávka Nie, ale vážne, kdesi stala sa chyba Ak by nestačilo, moja milá, ľahko môžem ti pridať Prečo len stále do mňa, prečo si nevšímaš hentých Stačí sa ohradiť, žijeme v krajine plenty V krajine, kde niekedy aj malý rozdiel zaváži S kozou briadkou stačí byť viac Downey než Andrásy Stačí pár správnych slov, sezam a šibolet Smutný pohľad tridsiatnika, ktorý, chudák, vyhorel Ako raketový článok, ako kachle v útulku Malý žeravý uhlík, možno stačilo by fúknuť mu Žiješ, ale čí sen? O prečkanej noci Žiješ, ale čí sen? Sedavá výdrž ľudí z mesta a kostí

about

Naša prvá vec po piatich rokoch existencie a štyroch mesiacoch príprav.

credits

released June 3, 2023

Hudba a gitara: Ondrej Kopecký
Texty a vokál: Milan Kopecký
Basgitara: Andrej Škrinár
Bicie a perkusie: Stanislav Zríni

Klávesy: Roland Kánik (2,4,5,6,9,10)
Trúbka: Michal Cálik (6,8)

Nahraté v Lososound a Sonic Cat Studio
Mix: Roland Kánik
Mastering: Boris Sodoma, High Five Mastering
Artwork: Karol Krištofovič
Foto: Michal Dzubina - Floe Fotography

Ďakujeme Janke.

license

all rights reserved

tags

about

Džez a Hrúza Bratislava, Slovakia

Štyria chalani, vlastné songy, vlastný štýl. Žánrovo sa pohybujú medzi džezom a hrúzou.

contact / help

Contact Džez a Hrúza

Streaming and
Download help

Redeem code

Report this album or account

If you like Džez a Hrúza, you may also like: